Od pondelka, 5.8.2024 do pondelka, 12.8.2024 sa vo Vihorlat Resorte na Sninských rybníkoch stretlo 60 ľudí zo 4 krajín Európy, aby sa navzájom naučili viac o svojich kultúrach, tradíciách, diskutovali o dôležitosti kultúrneho povedomia, zachovávania prvkov tradícii v modernej dobe, našli prienik vo svojej rozdielnosti a pochopili dôležitosť multikultúrneho sveta, rozmanitosti a rešpektu, pochopenia a akceptácie. Tejto mládežníckej výmeny sa zúčastnili mladí ľudia z Poľska, Slovenska, Maďarska a Rumunska. Viedli ich koordinátori Maňa a Peter z ústredia a ich úžasní vedúci – Ewa z Poľska, Lukáš zo Slovenska, László z Maďarska a Daniela z Rumunska, za čo im patrí veľké ĎAKUJEME! Poďakovanie patrí aj Miške zo Spišskej novej Vsi, ktorá na nás ako dobrovoľníčka dávala celý týždeň pozor a riešila všetky malé i väčšie boliestky našich účastníkov.

V Snine sa nezaháľalo ani jediný deň, preto už v pondelok, len čo sa účastníci ubytovali a trochu si vydýchli po ceste sme si predstavili COOLTURELAND a jeho tému, program Erasmus+ ale aj Detskú organizáciu FÉNIX, pod ktorej záštitou prebiehala celá výmena. Už v pondelok sa začali účastníci bližšie spoznávať vďaka jednoduchým ľadolamkám, hrám na prelomenie ľadov v skupinách. Cesta však mnohých zmohla, a tak sa v aktivitách na rozprúdenie dobrej nálady, spoznávanie a utlmenie kolektívu pokračovalo aj v utorok doobeda. Tam už však prišli aj aktivity zamerané na otázku čo pre nás znamená kultúra, reč prišla aj na to, kde sa cítime doma a prečo.

Po výdatnom obede sme sa rozdelili do dvoch skupiniek, v ktorých sme sa vybrali sa spoznávať tradičné remeslá do košiara v Topoli. Najskôr sme sa Poliakmi a Slovákmi učili piecť chlieb, vyrábať lokše a iné dobroty, čas prišiel aj na tradičné domáce práce ako výroba drevených škridlíc či sekier. V stredu sme sa s Maďarmi a Rumunmi vrhli na ten istý zážitok, okrem chutného chlebíka a lokší sme sa ponorili do sveta hrnčiarstva, mlátenia obilia a ďalších zaujímavých činností. Návšteva dreveného kostola a vojnového cintorína v Topoli nám priblížila bohatú históriu tohto regiónu, na cintoríne z prvej svetovej vojny sme našli mená nielen Slovákov, ale všetkých národov z vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.

Po návšteve Košiara nás čakal kľudnejší program, vedúci slovenskej skupiny Lukáš si pre nás pripravil medzinárodný všeobecný kvíz, v ktorom proti sebe bojovalo šesť zmiešaných tímov v otázkach z geografie, histórie, popkultúry, matematiky či iných svetových zaujímavostí. Bol to náročný boj a otázky mnohých potrápili, v celkovom umiestnení dokonca zohrala úlohu aj rozstrelová otázka. Večery boli plné hudby, tanca a chutného jedla. Slováci nás v utorok prekvapili kúpeľnými oblátkami, chrumkami, horalkami a inými slovenskými pochutinami, rozhýbali nás ľudovými piesňami aj tancami, zatiaľ čo Rumuni nás v stredu vzdelali o svojej krajine i meste a svojou energiou a tradičnými tancami roztancovali každého a úplne nás unavili.

Vo štvrtok bolo na Vihorlat resorte rušno už od rána, na návštevu k nám prišli manželia Talarovičovci s priateľmi, ktorí nám ukázali, že remeslo má zlaté dno. Účastníci si mohli vyskúšať plstenie, tkanie, výrobu drevených píšťal či holubičiek z dreva, úspech však mali fujary a hoboje ale aj kožený bič, ktorým sa učili plieskať účastníci zo všetkých krajín. Z doobedňajšieho programu si teda každý odniesol nové zážitky, poznatky o tradíciách, ručne vyrobený darček a zistenie, že práve taký darček je najdrahší, lebo mu bolo potreba venovať veľa úsilia i času. Po obede sme sa vybrali na krátku prechádzku do mesta Snina, kde nás na mestskom úrade očakával pán primátor Peter Vološin aj s pani Janou Ščerbákovou, vedúcou oddelenia školstva a mládeže mesta Snina. Mali sme s nimi čas na krátku diskusiu a po prechádzke a spoznávaní Sniny sme sa vybrali opäť nazad, opäť po svojich. Štvrtok bol náročný deň, po večeri sme išli sledovať hviezdy do neďalekej Kolonice, kde je park tmavej oblohy, miesto s ideálnymi podmienkami na sledovanie nočnej oblohy. Nám však nebolo dopriate a tak sme strávili večer so zaujímavým výkladom v planetáriu, čo však vôbec nič nezmenilo na našom zážitku.

V piatok sme sa vzdelávali v kultúre a tvorili sme spoločný priestor: COOLTURELAND a všetko to, čo k nemu patrí, mapu, vlajku, hymnu, zákony ale aj ľudí, ekonomiku, jednoducho všetko, čo tvorí krajinu. Naši účastníci sa rozdelili na skupiny a všetci sa vystriedali pri flipchartoch, spolu reagovali na otázky a námety a tvorili tak utopickú zem pre mladých ľudí. Večer nás svojim programom potešilo Poľsko, dozvedeli sme sa viac o ich krajine, tradíciách, zaspievali sme si spolu piesne a učili nás rôzne tance, nesmel chýbať belgičák. V produktívnej nálade sme pokračovali aj v sobotu, v národných skupinách s veľkou pomocou vedúcich sme najrôznejšími kreatívnymi spôsobmi spracovávali to, čo formovalo naše krajiny do tohto momentu, nejaké významné príbehy z minulosti našich rodín a okolia a nesmela chýbať ani obrovská mapa Európy, do ktorej mohli všetci zakresliť, odkiaľ pochádzajú ich predkovia. Veľmi milo nás prekvapilo, ako sa farebné bodky rozprskli po celej Európe a miešali sa medzi sebou. Večer sme zakončili talentovou šou, ktorou nás previedla moderátorská dvojica Lukáš a Maňa, v porote sedela Daniela Lal z Rumunska, László Buzás z Maďarska a spomedzi účastníkov na stoličku poroty zasadol Ondrej Kovačovic zo Slovenska, Starej Turej. Porotu aj divákov milo prekvapila profesionalita zapojených čísel, ako aj ich úzka spätosť s témou projektu – kultúrou. Víťazom teda bol každý zapojený, porota sa rozhodla odovzdať jednu cenu v každej kategórii, najlepší folklórny tanec, najlepší spev, najlepšia improvizácia a mnoho iných. Večer sme sa rozlúčili s tradičnými večermi s Maďarskom, ich prezentácia bola úplne ako ich skupina, veselá, vtipná, pútavá a dynamická. V rámci prezentácie ich krajiny nám ukázali známe maďarské plemená psov, učili nás menej náročné i náročné slovíčka a aj nám zaspievali prehľad maďarských ľudových piesní a naučili nás tanček. Ako každý večer, aj tento sa plynulo premenil na veselú zábavu.

V nedeľu ráno sme sa opäť rozdelili na dve skupiny, turistov a mysliteľov. Turisti ráno nasadli do Hámorskej Máši, turistického vláčika, ktorý po Vihorlate zbiera turistov a vozí ich do Zemplínskych Hámrov, dedinky, ktorá má banícku históriu, starú železničku a to, čo bolo pre našich turistov najdôležitejšie – začiatok trasy na Sninský kameň. S druhou skupinou sme sa vláčikom do Hámrov odviezli tiež, prešli sme sa vonkajšou expozíciou o histórii Zemplínskych Hámrov a vláčik nás odviezol naspäť. Tam sa rozpútala kreatívna nálada poslednou úlohou – karneval. Nebol to však obyčajný karneval, každý si mal vyrobiť masku nejakej osobnosti z minulosti či súčasnosti alebo fiktívnej postavy, ktorá je významná pre ich krajinu. Následne sme sa navzájom „predstavovali“. Prekvapili nás celebrity, športovci, vládcovia, národní buditelia, knižné postavy ale aj pápež či kráľ. Večer nás čakala najemotívnejšia časť programu, evalvácia, poďakovanie, youthpassy a rozlúčka. Hrala nám do toho hudba, ktorá nás sprevádzala celým týždňom a na lícach sa nám leskli slzy. Po vyčerpávajúcom týždni a plný zážitkov sme sa v pondelok rozpŕchli po celej Európe, a unavení padli do postelí. ĎAKUJEME!